Lexikón

rozdiel medzi žiarením, ktoré zemský povrch pohltí (žiarenie Slnka a atmosféry) a vlastným vyžarovaním zemského povrchu

mení sa v priebehu dňa i roka

meteorologický prístroj používaný k meraniu meteorologických prvkov v medznej vrstve atmosféry a vo voľnej atmosfére

hodnoty meraných veličín okamžite odovzdáva pozemnej aerologickej stanici pomocou malého vysielača

najčastejšie meria teplotu, vlhkosť, tlak vzduchu, smer a rýchlosť vetra, prípadne i iné prvky ako ozón, žiarenie, elektrický potenciál a iné

lom slnečných lúčov, ktoré dopadajú na zemský povrch pod uhlom menším ako 90°

slnečný lúč vstupujúci do atmosféry sa stretáva s čoraz hustejším vzduchom a postupne sa zakrivuje

spôsobuje sploštenie a zväčšenie kotúča Slnka alebo Mesiaca (keď sú nízko nad obzorom)

vzťahuje sa na určitý časový úsek (deň, mesiac, rok) a je určená z dlhého a nepretržitého radu meteorologických meraní

relatívny údaj (nutné konštatovanie od akého času, resp. doby sa jedná o rekordnú hodnotu)

vyjadruje intenzitu pôsobenia vplyvu poveternostných procesov na meteosenzitívnych ľudí, teda intenzitu záťaže vplyvu týchto zmien na ľudský organizmus

nehovorí nám nič o tom, na ktorú skupinu ľudí akými zdravotnými ťažkosťami má daný rizikový stupeň priaznivý, resp. nepriaznivý účinok

je vhodné, popri číselnej hodnote rizikového stupňa, uvádzať aj podrobnejší popis zdravotných ťažkostí, ktoré zmeny počasia môžu ovplyvňovať

usadenina jemných vodných kvapiek vznikajúcich kondenzáciou pri silnom ochladení prízemnej vrstvy vzduchu

podmienkou vzniku je dostatočná vlhkosť vzduchu a chladná noc so silným vyžarovaním tepla, keď dochádza k ochladeniu zemského povrchu (kvapky sa zhlukujú a usadzujú na zemskom povrchu, na rastlinách či rôznych predmetoch)

teplota, pri ktorej vzduch dosahuje stav nasýtenia a vodné pary v ňom obsiahnuté sa začínajú zrážať (kondenzovať)