Lexikón

dôležitý pri tvorbe a zániku oblačnosti a zrážok

pri vzostupných pohyboch vzduchu oblačnosť vzniká (oblasť tlakovej níže), pri zostupných pohyboch vzduchu sa oblačnosť rozpadáva (oblasť tlakovej výše)

zariadenie pre orientačné určenie smeru a čiastočne i rýchlosti vetra

skladá sa z otvoreného kužeľa zhotoveného z tkaniny a upevneného na širšom konci ku kovovému kruhu voľne otočnom okolo zvislej osi (pôsobením vetru sa môže spolu s ním otáčať)

používa sa na letiskách, diaľniciach, najmä ako upozornenie na bočný vietor a chemických závodoch s produkciou škodlivých látok

vektorová veličina charakterizovaná smerom a rýchlosťou (poprípade nárazovitosťou)

je tým silnejší, čím sú horizontálne rozdiely tlaku vzduchu väčšie

smer vetra - udáva, odkiaľ vietor vanie; označuje sa podľa svetových strán (osemdielna, poprípade šestnásťdielna stupnica, ružica vetra) alebo azimutom vetra (veľkosťou uhla medzi zemepisným severom a smerom, odkiaľ vietor vanie v smere hodinových ručičiek => N – severný – 360°, NE – severovýchodný – 45°, E – východný – 90°, SE – juhovýchodný – 135°, S – južný – 180°, SW – juhozápadný – 225°, W – západný – 270° a NW – severozápadný – 315° azimut)

rýchlosť vetra - dráha, ktorú prejde častica vzduchu za jednotku času; jednotkou je [m/s], často sa však udáva v [km/h] ([km/h] = 3,6 x [m/s])

nárazovitosť vetra - podmienená turbulenciou prúdenia vzduchu v prízemnej vrstve, pri ktorej pod vplyvom prekážok vznikajú víry; daná maximálnou odchýlkou rýchlosti vetra od jeho priemernej rýchlosti; udáva sa v prípade, ak rýchlosť jednotlivého nárazu za posledných 10 minút prevyšuje priemernú rýchlosť vetra o 5 a viac m/s

silný vietor vyskytujúci sa najmä na horách alebo na mori

jeho priemerná rýchlosť dosahuje minimálne 21 m/s (cca. 75 km/h)

láme stromy, strháva strechy a zapríčiňuje rôzne ďalšie škody

na mori spôsobuje veľmi vysoké vlny

jemné zrážkové pruhy vypadávajúce zvislo alebo šikmo pod základňu oblakov a nedosahujúce zemského povrchu

množstvo vodnej pary, ktoré je obsiahnuté v určitom objeme vzduchu

relatívna - percentuálny pomer momentálneho tlaku vodnej pary k maximálnemu tlaku

absolútna - množstvo vodnej pary v gramoch v 1 m³

špecifická - množstvo vodnej pary v gramoch, ktoré je obsiahnuté v 1 kg vzduchu

množstvo malých vodných kvapiek zdvihnutých vetrom z veľkej vodnej plochy, obyčajne z hrebeňov vĺn a prenášaných vzduchom na kratšie vzdialenosti

jav sa pozoruje len pri silnom vetre na brehoch veľkých vodných plôch, vodopádov a pod.

časť atmosféry nad medznou vrstvou

prúdenie vzduchu nie je podstatne ovplyvnené trením o zemský povrch

súhrn veľkopriestorových prúdení vzduchu, ktoré svojím rozsahom zaberajú prakticky celý obal našej planéty

vďaka týmto prúdeniam existuje sústavná výmena vzduchových hmôt medzi jednotlivými časťami našej zemegule

oblasť vyššieho tlaku vzduchu bez uzatvorených izobár

vyskytuje sa obvykle medzi dvomi oblasťami nižšieho tlaku vzduchu

na synoptickej mape býva vyjadrený izobarami s anticyklonálnym zakrivením (niekedy v tvare písmena „U“)

môže byť tiež časťou anticyklóny

výška od zemského povrchu, pri ktorej ešte môžeme získať vizuálny kontakt so zemou (napr. piloti)

množstvo vzduchu v troposfére (čo do plošných rozmerov porovnateľná s veľkými časťami morí a pevnín), ktoré má zhruba rovnaké vlastnosti a pohybuje sa v smere všeobecnej cirkulácie atmosféry

vo vnútri sú priestorové zmeny meteorologických prvkov pomalé a spojité, zatiaľ čo na rozhraní susedných vzduchových hmôt sa prudko menia (atmosférický front)

stručne sa nazýva „vzduch“ s bližšie určujúcim prídavným menom (napr. vzduch arktický, vzduch polárny, vzduch teplý, studený, stabilný, instabilný a iné)