Aktuality
Predpoveď počasia
Aktuálne počasie
Letoviská
Voda
Hory
Snehové správy
Web kamery
Turist Info
Zdravie
Astro
Agro
Lexikón
Služby
Kontakt
Vyhľadávanie
Náhľad kamier
SPRÁVY
15. 05. 2026Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) očakáva počas najbližších dní zrážky na väčšine územia SR. Začať by malo pršať už počas štvrtkovej noci a piatkového (15. 5.) rána. Informoval o tom na sociálnej sieti. „Do zajtrajšej štrnástej hodiny by malo v západnej polovici územia spadnúť väčšinou tri až desať, ojedinele až okolo 20 milimetrov,“ priblížili meteorológovia. Dodali, že vo východnej polovici územia by malo od štvrtkového večera do piatka 14.00 h pršať oveľa menej. Zrážky sa však podľa nich budú vyskytovať aj v sobotu (16. 5.) a v nedeľu (17. 5.), keď by malo pršať výdatnejšie lokálne aj vo východnej polovici územia. SHMÚ zároveň informoval, že za obdobie od 25. februára do 13. mája spadlo na území Slovenska zväčša 35 až 80 milimetrov zrážok. Miestami ich však bolo výrazne viac. Napríklad Telgárt a Liesek hlásili zaokrúhlene 117 milimetrov a Oravská Polhora takmer 150 milimetrov. Naopak, predovšetkým v Podunajskej nížine naďalej pokračuje takmer všade veľké sucho. Za uvedené obdobie podľa ústavu spadlo zväčša len 15 až 30 milimetrov. Mimoriadne zlá situácia je podľa meteorológov v Kamanovej v okrese Topoľčany, kde za sledované obdobie namerali len 13,8 milimetra. Naposledy tam spadlo v rámci jedného dňa aspoň 10 milimetrov 25. novembra. Na horách severného a stredného Slovenska hrozí silnejší vietor. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) v tejto súvislosti vydal pre niektoré okresy výstrahu prvého stupňa. Informoval o tom na svojom webe. Prvý stupeň výstrahy pred vetrom na horách sa týka okresov Banská Bystrica, Brezno, Poprad, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Tvrdošín a Žilina. Platí od štvrtka 22.00 h až do piatkového (15. 5.) obeda. Vietor môže dosiahnuť na horách rýchlosť v nárazoch 110 až 135 kilometrov za hodinu. „Predpokladaná rýchlosť vetra je v danom ročnom období a oblasti bežná, no predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské aktivity (najmä pre pešiu turistiku, horolezectvo a podobne),“ upozornili meteorológovia. Zdroj: TASR 14. 05. 2026
Jasno až polooblačno, miestami prechodne až oblačno. V západnej polovici postupne ďalšie pribúdanie oblačnosti. Cez deň ojedinele, na západe a severe miestami, dážď alebo prehánky, na hrebeňoch Tatier sneženie. Najnižšia nočná teplota 9 až 4, lokálne, najmä v údoliach, 3 až -2 stupne C. Prízemný mráz ojedinele aj v nížinách. Najvyššia denná teplota 17 až 22, na severe ojedinele okolo 15 stupňov C. Bezvetrie alebo slabý, cez deň postupne juhovýchodný až južný vietor 3 až 9 m/s (10 až 30 km/h), na západe v nárazoch ojedinele okolo 15 m/s (55 km/h). Zdroj: TASR 12. 05. 2026
Verejnosť sa môže bezplatne registrovať na podujatie Science Slam. Prinesie súťažné vystúpenia vedcov Slovenskej akadémie vied (SAV). Konať sa bude 20. mája večer v Bratislave. Informovala o tom SAV. „Chceme priniesť vedu bližšie k ľuďom. Science Slam SAV je príležitosť ukázať, že aj zložité témy sa dajú vysvetliť jednoducho a s humorom,“ uviedol organizátor podujatia Filip Květoň z Chemického ústavu SAV. Na pódiu sa predstavia tri vedkyne a traja vedci zo SAV, ktorí budú mať len osem minút na to, aby zaujali divákov. O víťazovi rozhodne samotné publikum hlasovaním na konci podujatia. „Víťazné číslo určí samotné publikum. Súťažný večer nie je len o faktoch, ale aj o charizme, príbehu a schopnosti premeniť zložité témy na niečo, čo ľudí rozosmeje, prekvapí alebo dojme,“ doplnil Květoň. Zdroj: TASR 12. 05. 2026
Meteorologické výstrahy prvého stupňa pred dažďom platia na na strednom Slovensku do utorkového (12. 5.) popoludnia. Vyhlásil ich Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ktorý o tom informoval na svojom webe. Okrem toho treba v pondelok večer počítať s búrkami najmä v Nitrianskom kraji. Výstrahy platia v celom Banskobystrickom a Žilinskom kraji, vo väčšine okresov Trenčianskeho kraja a v okresoch Rožňava, Levice, Zlaté Moravce a Poprad. Na danom území meteorológovia očakávajú dážď s intenzitou 35 až 60 milimetrov. „Tento úhrn zrážok predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské aktivity. Predpokladaný úhrn a intenzita zrážok sú v danej ročnej dobe a oblasti bežné, ale môžu spôsobiť škody menšieho rozsahu,“ varoval ústav. Najmä v Nitrianskom kraji treba zároveň v pondelok počítať aj s búrkami. Do 19.30 h platia výstrahy prvého stupňa. Meteorologické výstrahy prvého stupňa pred búrkami platia v pondelok večer pre celé západné a južné Slovensko a tiež väčšinu okresov Trenčianskeho kraja a okres Turčianske Teplice. Vyhlásil ich Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ktorý tak rozšíril ich územnú aj časovú platnosť. Informoval o tom na svojom webe. Výstrahy platia predbežne do 21.00 h. Ústav očakáva silný lejak s intenzitou 20 až 30 milimetrov za 30 minút. Okrem toho treba počítať s nárazmi vetra do 85 kilometrov za hodinu a s krúpami. „Intenzita sprievodných javov je v danej ročnej dobe a oblasti bežná, ale môže spôsobiť škody menšieho rozsahu. Pri búrkach môžu byť obmedzené ľudské aktivity a ohrozené zdravie,“ upozornil SHMÚ. Zdroj: TASR
ZAUJÍMAVOSTI
15. 05. 2026Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR varuje pred zvýšeným výskytom medúz pri pobreží Grécka. Dôvodom zvýšeného výskytu je nárast teploty mora, ktorý vytvoril priaznivé podmienky pre ich skorý rozkvet. V súvislosti s prudkým oteplením sa predpokladá, že počet medúz v pobrežných oblastiach bude v najbližšom období narastať. Rezort o tom informoval na webe. Zvýšený výskyt medúz je aktuálne hlásený najmä v lokalitách Oropos, Nea Makri, Zoumberi a prístav Rafina i na severozápadnom pobreží ostrova Eubója (Evia) - medzi plážami Politika a Dafni. V gréckych vodách sa momentálne vyskytujú dva hlavné druhy medúz. Ide o medúzu svietivú, ktorá predstavuje zdravotné riziko. „Má pŕhlivé bunky na chápadlách aj na klobúku a jej popŕhlenie je veľmi bolestivé,“ ozrejmilo ministerstvo. Druhým druhom je tanierovka hrboľatá, ktorá dosahuje väčšie rozmery (do 40 centimetrov) a pre ľudí je neškodná. MZVEZ varuje, že okrem intenzívnej bolesti pri popŕhlení medúzou a začervenania pokožky sa môžu vyskytnúť aj ďalšie príznaky - nevoľnosť, vracanie, bolesť hlavy alebo hnačka. V zriedkavých prípadoch aj závažné reakcie, ako napríklad pokles krvného tlaku, zrýchlený tep, dýchavičnosť, zachrípnutie alebo poruchy vedomia. „V takýchto prípadoch je nevyhnutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc,“ zdôraznilo ministerstvo. V prípade zasiahnutia rezort odporúča odstrániť zvyšky chápadiel, nie však holými rukami. „Použite pinzetu alebo si ruku pokryte pieskom a zvyšky jemne zošúchajte,“ odporúča. Následne treba zasiahnuté miesto dôkladne prepláchnuť morskou vodou. Sladká voda sa neodporúča, pretože aktivuje pŕhlivé bunky. Na postihnuté miesto treba následne priložiť ľad alebo studený obklad. „Vyhľadajte najbližšie zdravotné stredisko alebo lekáreň. Na zmiernenie zápalu je možné použiť lokálne alebo perorálne antihistaminiká (pri výraznom svrbení) alebo voľnopredajné krémy s obsahom kortizónu,“ dodalo MZVEZ. Pred návštevou pláží sa slovenským občanom odporúča sledovať miestne správy a využívať dostupné mapy označujúce miesta výskytu medúz v reálnom čase na oficiálnej webovej stránke platformy iNaturalist. V prípade núdze môžu občania SR kontaktovať pohotovostné číslo Veľvyslanectva SR v Aténach na čísle +30 69 3240 8028 alebo Medzinárodné operačné krízové centrum MZVEZ na telefónnych číslach +421 2 5978 5978 a +421 906 07 5978. Zdroj: TASR 14. 05. 2026
Medzi najväčšie medicínske úspechy patrí očkovanie. Vďaka vakcinácii sa úplne alebo významne znížila úmrtnosť na závažné infekčné ochorenia. Pri zrode vakcín proti nebezpečným infekčným chorobám stál britský lekár Edward Jenner, ktorý pred 230 uskutočnil nebezpečný vedecký experiment. Osemročnému chlapcovi 14. mája 1796 najprv naočkoval kravské kiahne a o šesť týždňov vniesol do jeho organizmu vírus pravých kiahní. Osemročný James Phipps sa pravými kiahňami nenakazil. Prvé správy o šírení pravých kiahní (variola) pochádzajú už zo staroveku. Ochorenie pochádzalo pravdepodobne zo strednej Afriky. Odtiaľ sa rozšírilo do Ázie najmä rozvojom dopravy a ničilo celé populácie. Najlepšie dokumentované sú epidémie v 18. storočí v Európe, keď počet chorých dosiahol 200 miliónov a 60 miliónov ľudí zomrelo. Po vyliečení zasa ostávali zmrzačenia v podobe deformácie svalov a kĺbov, slepoty alebo kožných defektov. Prvou výraznejšou ochranou proti kiahňam bola tzv. variolizácia. Zákrok podobný očkovaniu, pri ktorom sa človeku do kože vnášal obsah vriedkov kiahňami zasiahnutej osoby. Toto preventívne opatrenie malo spôsobiť ľahký priebeh ochorenia a následnú imunitu. Riziko úmrtí po variolizácii ostávalo však vysoké a metóda neviedla k zníženiu intenzity či k prerušeniu epidemického procesu. Variolizácia bola bežná v Indii, kde sa s ňou oboznámili kolonizujúci Briti. Aj prvý zákrok v Európe vykonali na britskom kráľovskom dvore v roku 1721. Na území kontinentálnej Európy v tom istom roku v použil prvýkrát variolizáciu prešovský župný lekár Ján Adam Raymann. Neskôr nie veľmi bezpečnú variolizáciu nahradila vakcinácia, keď v anglickom mestečku Berkeley lekár Edward Jenner 14. mája 1796 vykonal legendárny medicínsky pokus. Zameral sa na vtedy známy poznatok, že dojiči, ktorí sa nakazili neškodnými kravskými sypanicami (kiahňami), ostali uchránení od zvyčajne smrteľných ľudských či pravých kiahní. Jenner z toho vyvodil, že ľudia by mohli byť chránení cielenou infekciou kravskými sypanicami vo forme očkovania. Koncom 18. storočia tak spôsobil revolúciu v možnostiach vtedajšej medicíny. Na kiahne v tom čase zomieralo 15 - 40 percent nakazených. Z pľuzgiera kravskými kiahňami nakazenej dojičky kravskými kiahňami získal látku, ktorou zaočkoval osemročného Jamesa Phippsa. Vniesol mu ju do ramena pomocou dvoch plytkých zárezov do kože. O pár týždňov chlapca zaočkoval pravými kiahňami. Chlapec neochorel, čím Jenner dosiahol potvrdenie svojej teórie, že očkovaný človek kravskými kiahňami na pravé kiahne neochorie. Keď svoje zistenie tlmočil v roku 1797 Kráľovskej spoločnosti, odbili ho, že jeho myšlienka je príliš revolučná. Jenner potom vykonal úspešné vakcinácie na ďalších deťoch aj na svojom 11-mesačnom synovi. Napriek úspechu sa nová metóda stala aj námetom pre karikaturistov. Po čase si však získala dôveru a rozšírila sa. Tento postup, neskôr pomenovaný „vakcinácia“ čiže očkovanie, vyplývajúce zo slova „vacca“ (po latinsky krava), potvrdil možnosť vytvorenia umelej imunity. Metóda sa postupne rozšírila po celej Európe a dostala sa aj do Spojených štátov amerických (USA). Vedecký základ pre masové využitie očkovania položil v druhej polovici 19. storočia francúzsky mikrobiológ Louis Pasteur (1822 - 1895). Pri obsiahlejšom výskume kvasenia dospel okrem iného aj k záveru, že choroby všetkých živých organizmov spôsobujú mikróby a baktérie. Dokázal, že imunitu voči nim možno získať zaočkovaním postihnutého oslabeným pôvodcom choroby. V roku 1881 na gazdovstve južne od Paríža uskutočnil slávny pokus so sneťou slezinnou. Všetky ovce, ktoré zaočkoval oslabeným vírusom sneti slezinnej, prežili. Po tomto úspešnom experimente v roku 1884 začal pracovať na vakcíne proti besnote. V júli 1885 k nemu priviedli chlapca, ktorého pohrýzol besný pes. Pasteur mu aplikoval vakcínu a chlapec neochorel. Odvtedy sa začala história vývoja vakcín proti rôznym najnebezpečnejším infekčným chorobám. Od úspešného Jennerovho očkovania sa vakcinácia stala dôležitým nástrojom v boji proti mnohým život ohrozujúcim infekčným ochoreniam. Zdokonaľovanie očkovacích látok, objavy nových, postavilo očkovanie na popredné miesto v prevencii. Vytvorili sa úspešne vakcíny proti cholere, brušnému týfusu, záškrtu, tetanu či žltačke. Svet sa vďaka očkovaniu zbavil čiernych kiahní, sneti slezinnej a ďalších nebezpečných infekcií. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 1979 vyhlásila, že sa podarilo vyhubiť variolu (kiahne) vo svete. Veľké množstvo detí sa zachránilo aj vďaka vytvoreniu vakcíny proti detskej obrne a masové povinné očkovanie chráni civilizovaný svet pred množstvom ďalších nebezpečných infekčných ochorení. Zdroj: TASR 13. 05. 2026
V Ostrave začala v utorok fungovať Czech AI Factory (CZAI). Ide o prvý český uzol európskej infraštruktúry pre umelú inteligenciu a superpočítače. Dostupná bude firmám, start-upom aj verejnej správe či výskumným inštitúciám. Ambíciou projektu je posilniť postavenie ČR v Európe v oblasti umelej inteligencie či urýchliť zavádzanie AI do praxe. TASR o tom informoval Martin Churavý z Českého vysokého učení technického (ČVUT) v Prahe, ktoré je do projektu zapojené. Ten podľa jeho slov reaguje na nedostatok špecializovanej AI infraštruktúry v strednej a východnej Európe. Jedným z jeho cieľov je podporiť technologickú suverenitu Európy tým, že vytvorí podmienky na vznik nových inovatívnych riešení. Súčasťou bude aj vzdelávací a školiaci systém zameraný na rozvoj zručností študentov, výskumníkov či ľudí z aplikačnej praxe. CZAI prepája výpočtové kapacity, dáta, expertnú podporu a aplikačné know-how do jedného celku, aby poskytla praktické AI služby pre výskum, priemysel a verejný sektor. „Kľúčovou rolou CZAI je umožniť organizáciám pracovať s výpočtovo náročnými AI úlohami a komplexnými dátovými modelmi, ktoré by bez podobnej infraštruktúry neboli dostupné,“ vysvetlil Churavý. Dodal, že projekt v mnohých oblastiach prepája digitálny svet s reálnymi fyzickými systémami, napríklad výrobou, robotikou, energetikou či zdravotníctvom. „CZAI umožní experimentovanie nad reálnymi systémami, či už ide o komplexné výrobné linky, autonómne robotické systémy alebo jednotlivé stroje a zariadenia,“ priblížil. Okrem ČVUT je do projektu zapojená napríklad aj Univerzita Karlova (UK), VŠB - Technická univerzita Ostrava či Vysoké učení technické (VUT) v Brne. Zdroj: TASR 29. 09. 2024
Pri extrémnych prívalových dažďoch už nie je možné rátať s tým, že vodozádržné opatrenia zadržia celý objem povodne. Je to fyzikálne nemožné. Dokážu však zmenšiť kulmináciu a rozsah povodne, a tým aj rozsah škôd. Zdroj: TASR
VÝSTRAHY
Momentálne nie sú vydané žiadne výstrahy.
NOVINKY NA METEO.SK
Letenky