Aktuality

SPRÁVY

17. 05. 2026
Vo viacerých lokalitách Slovenska treba v sobotu večer a v nedeľu (17. 5.) počas dňa rátať so silnejším vetrom. Meteorológovia pre viaceré okresy vydali výstrahu prvého stupňa. Týka sa to celého Bratislavského a Trnavského kraja, viacerých okresov Nitrianskeho a Košického kraja aj okresov Myjava a Nové Mesto nad Váhom. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na webe. „V okresoch sa ojedinele očakáva výskyt vetra, ktorý dosiahne krátkodobo (v nárazoch) rýchlosť 18 až 21 metrov za sekundu (65 až 75 kilometrov za hodinu) a priemernú rýchlosť okolo 12 metrov za sekundu (45 kilometrov za hodinu). Táto rýchlosť predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské aktivity. Predpokladaná rýchlosť vetra je v danej ročnej dobe a oblastiach bežná, ale môže spôsobiť škody menšieho rozsahu,“ ozrejmili meteorológovia. Veternejšie môže byť zo soboty na nedeľu aj na horách. Meteorológovia preto vydali výstrahu prvého stupňa pred vetrom na horách pre viaceré okresy v Žilinskom kraji, okres Poprad a okresy Brezno, Banská Bystrica. Do nedele večera naďalej platia tiež výstrahy pred dažďom v celom Banskobystrickom a Žilinskom kraji aj vo viacerých okresoch Trenčianskeho, Košického, Nitrianskeho a Prešovského kraja. Zdroj: TASR 15. 05. 2026
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) očakáva počas najbližších dní zrážky na väčšine územia SR. Začať by malo pršať už počas štvrtkovej noci a piatkového (15. 5.) rána. Informoval o tom na sociálnej sieti. „Do zajtrajšej štrnástej hodiny by malo v západnej polovici územia spadnúť väčšinou tri až desať, ojedinele až okolo 20 milimetrov,“ priblížili meteorológovia. Dodali, že vo východnej polovici územia by malo od štvrtkového večera do piatka 14.00 h pršať oveľa menej. Zrážky sa však podľa nich budú vyskytovať aj v sobotu (16. 5.) a v nedeľu (17. 5.), keď by malo pršať výdatnejšie lokálne aj vo východnej polovici územia. SHMÚ zároveň informoval, že za obdobie od 25. februára do 13. mája spadlo na území Slovenska zväčša 35 až 80 milimetrov zrážok. Miestami ich však bolo výrazne viac. Napríklad Telgárt a Liesek hlásili zaokrúhlene 117 milimetrov a Oravská Polhora takmer 150 milimetrov. Naopak, predovšetkým v Podunajskej nížine naďalej pokračuje takmer všade veľké sucho. Za uvedené obdobie podľa ústavu spadlo zväčša len 15 až 30 milimetrov. Mimoriadne zlá situácia je podľa meteorológov v Kamanovej v okrese Topoľčany, kde za sledované obdobie namerali len 13,8 milimetra. Naposledy tam spadlo v rámci jedného dňa aspoň 10 milimetrov 25. novembra. Na horách severného a stredného Slovenska hrozí silnejší vietor. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) v tejto súvislosti vydal pre niektoré okresy výstrahu prvého stupňa. Informoval o tom na svojom webe. Prvý stupeň výstrahy pred vetrom na horách sa týka okresov Banská Bystrica, Brezno, Poprad, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Tvrdošín a Žilina. Platí od štvrtka 22.00 h až do piatkového (15. 5.) obeda. Vietor môže dosiahnuť na horách rýchlosť v nárazoch 110 až 135 kilometrov za hodinu. „Predpokladaná rýchlosť vetra je v danom ročnom období a oblasti bežná, no predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské aktivity (najmä pre pešiu turistiku, horolezectvo a podobne),“ upozornili meteorológovia. Zdroj: TASR 14. 05. 2026
Jasno až polooblačno, miestami prechodne až oblačno. V západnej polovici postupne ďalšie pribúdanie oblačnosti. Cez deň ojedinele, na západe a severe miestami, dážď alebo prehánky, na hrebeňoch Tatier sneženie. Najnižšia nočná teplota 9 až 4, lokálne, najmä v údoliach, 3 až -2 stupne C. Prízemný mráz ojedinele aj v nížinách. Najvyššia denná teplota 17 až 22, na severe ojedinele okolo 15 stupňov C. Bezvetrie alebo slabý, cez deň postupne juhovýchodný až južný vietor 3 až 9 m/s (10 až 30 km/h), na západe v nárazoch ojedinele okolo 15 m/s (55 km/h). Zdroj: TASR

ZAUJÍMAVOSTI

17. 05. 2026
Šesť miliónov ľudí v Somálsku čelí kritickej úrovni potravinovej neistoty spôsobenej nedostatkom zrážok a prudkým nárastom cien potravín v dôsledku vojny na Blízkom východe. Vo štvrtok na to upozornila Integrovaná klasifikácia fáz potravinovej bezpečnosti (IPC) podporovaná Organizáciou Spojených národov (OSN). TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. Podľa údajov IPC, ktorá monitoruje úroveň hladomoru a podvýživy, predstavuje spomínaný počet obyvateľov takmer tretinu somálskej populácie. Približne 4,1 milióna ľudí bolo zaradených do „krízovej“ fázy potravinovej neistoty a takmer 1,9 milióna ľudí do „núdzovej“ fázy – čo je len jeden krok od „katastrofickej“ úrovne, ktorá sa rovná hladomoru. Ten hrozí najmä v okrese Burhakaba na juhu krajiny. Zhoršenie situácie spôsobilo množstvo faktorov, vrátane slabých zrážok v období dažďov od apríla do júna a rastúcich cien potravín, na čo mala ešte negatívnejší dopad aj vojna na Blízkom východe. Správa tiež poukazuje na pokles hodnoty somálskeho šilingu v dôsledku jeho odmietania obchodníkmi a poskytovateľmi služieb na juhu krajiny, vysídľovania ľudí pre konflikty, neistoty, ako aj rizika povodní v blízkosti riek. Podľa správy bude tento rok pravdepodobne potrebovať liečbu pre akútnu podvýživu ďalších približne 42.000 detí, čím ich celkový počet vzrastie na takmer 1,9 milióna. IPC v štúdii vyzvala na poskytnutie väčšej humanitárnej pomoci. Obmedzené množstvo takejto pomoci sa dostalo len k 12 percentám zo šiestich miliónov ľudí v krízovej alebo horšej situácii. AFP pripomína, že Svetový potravinový program (WFP) minulý týždeň varoval, že ak nezíska nové finančné prostriedky, bude musieť do júla pozastaviť humanitárnu pomoc v Somálsku. Zdroj: TASR 15. 05. 2026
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR varuje pred zvýšeným výskytom medúz pri pobreží Grécka. Dôvodom zvýšeného výskytu je nárast teploty mora, ktorý vytvoril priaznivé podmienky pre ich skorý rozkvet. V súvislosti s prudkým oteplením sa predpokladá, že počet medúz v pobrežných oblastiach bude v najbližšom období narastať. Rezort o tom informoval na webe. Zvýšený výskyt medúz je aktuálne hlásený najmä v lokalitách Oropos, Nea Makri, Zoumberi a prístav Rafina i na severozápadnom pobreží ostrova Eubója (Evia) - medzi plážami Politika a Dafni. V gréckych vodách sa momentálne vyskytujú dva hlavné druhy medúz. Ide o medúzu svietivú, ktorá predstavuje zdravotné riziko. „Má pŕhlivé bunky na chápadlách aj na klobúku a jej popŕhlenie je veľmi bolestivé,“ ozrejmilo ministerstvo. Druhým druhom je tanierovka hrboľatá, ktorá dosahuje väčšie rozmery (do 40 centimetrov) a pre ľudí je neškodná. MZVEZ varuje, že okrem intenzívnej bolesti pri popŕhlení medúzou a začervenania pokožky sa môžu vyskytnúť aj ďalšie príznaky - nevoľnosť, vracanie, bolesť hlavy alebo hnačka. V zriedkavých prípadoch aj závažné reakcie, ako napríklad pokles krvného tlaku, zrýchlený tep, dýchavičnosť, zachrípnutie alebo poruchy vedomia. „V takýchto prípadoch je nevyhnutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc,“ zdôraznilo ministerstvo. V prípade zasiahnutia rezort odporúča odstrániť zvyšky chápadiel, nie však holými rukami. „Použite pinzetu alebo si ruku pokryte pieskom a zvyšky jemne zošúchajte,“ odporúča. Následne treba zasiahnuté miesto dôkladne prepláchnuť morskou vodou. Sladká voda sa neodporúča, pretože aktivuje pŕhlivé bunky. Na postihnuté miesto treba následne priložiť ľad alebo studený obklad. „Vyhľadajte najbližšie zdravotné stredisko alebo lekáreň. Na zmiernenie zápalu je možné použiť lokálne alebo perorálne antihistaminiká (pri výraznom svrbení) alebo voľnopredajné krémy s obsahom kortizónu,“ dodalo MZVEZ. Pred návštevou pláží sa slovenským občanom odporúča sledovať miestne správy a využívať dostupné mapy označujúce miesta výskytu medúz v reálnom čase na oficiálnej webovej stránke platformy iNaturalist. V prípade núdze môžu občania SR kontaktovať pohotovostné číslo Veľvyslanectva SR v Aténach na čísle +30 69 3240 8028 alebo Medzinárodné operačné krízové centrum MZVEZ na telefónnych číslach +421 2 5978 5978 a +421 906 07 5978. Zdroj: TASR 14. 05. 2026
Medzi najväčšie medicínske úspechy patrí očkovanie. Vďaka vakcinácii sa úplne alebo významne znížila úmrtnosť na závažné infekčné ochorenia. Pri zrode vakcín proti nebezpečným infekčným chorobám stál britský lekár Edward Jenner, ktorý pred 230 uskutočnil nebezpečný vedecký experiment. Osemročnému chlapcovi 14. mája 1796 najprv naočkoval kravské kiahne a o šesť týždňov vniesol do jeho organizmu vírus pravých kiahní. Osemročný James Phipps sa pravými kiahňami nenakazil. Prvé správy o šírení pravých kiahní (variola) pochádzajú už zo staroveku. Ochorenie pochádzalo pravdepodobne zo strednej Afriky. Odtiaľ sa rozšírilo do Ázie najmä rozvojom dopravy a ničilo celé populácie. Najlepšie dokumentované sú epidémie v 18. storočí v Európe, keď počet chorých dosiahol 200 miliónov a 60 miliónov ľudí zomrelo. Po vyliečení zasa ostávali zmrzačenia v podobe deformácie svalov a kĺbov, slepoty alebo kožných defektov. Prvou výraznejšou ochranou proti kiahňam bola tzv. variolizácia. Zákrok podobný očkovaniu, pri ktorom sa človeku do kože vnášal obsah vriedkov kiahňami zasiahnutej osoby. Toto preventívne opatrenie malo spôsobiť ľahký priebeh ochorenia a následnú imunitu. Riziko úmrtí po variolizácii ostávalo však vysoké a metóda neviedla k zníženiu intenzity či k prerušeniu epidemického procesu. Variolizácia bola bežná v Indii, kde sa s ňou oboznámili kolonizujúci Briti. Aj prvý zákrok v Európe vykonali na britskom kráľovskom dvore v roku 1721. Na území kontinentálnej Európy v tom istom roku v použil prvýkrát variolizáciu prešovský župný lekár Ján Adam Raymann. Neskôr nie veľmi bezpečnú variolizáciu nahradila vakcinácia, keď v anglickom mestečku Berkeley lekár Edward Jenner 14. mája 1796 vykonal legendárny medicínsky pokus. Zameral sa na vtedy známy poznatok, že dojiči, ktorí sa nakazili neškodnými kravskými sypanicami (kiahňami), ostali uchránení od zvyčajne smrteľných ľudských či pravých kiahní. Jenner z toho vyvodil, že ľudia by mohli byť chránení cielenou infekciou kravskými sypanicami vo forme očkovania. Koncom 18. storočia tak spôsobil revolúciu v možnostiach vtedajšej medicíny. Na kiahne v tom čase zomieralo 15 - 40 percent nakazených. Z pľuzgiera kravskými kiahňami nakazenej dojičky kravskými kiahňami získal látku, ktorou zaočkoval osemročného Jamesa Phippsa. Vniesol mu ju do ramena pomocou dvoch plytkých zárezov do kože. O pár týždňov chlapca zaočkoval pravými kiahňami. Chlapec neochorel, čím Jenner dosiahol potvrdenie svojej teórie, že očkovaný človek kravskými kiahňami na pravé kiahne neochorie. Keď svoje zistenie tlmočil v roku 1797 Kráľovskej spoločnosti, odbili ho, že jeho myšlienka je príliš revolučná. Jenner potom vykonal úspešné vakcinácie na ďalších deťoch aj na svojom 11-mesačnom synovi. Napriek úspechu sa nová metóda stala aj námetom pre karikaturistov. Po čase si však získala dôveru a rozšírila sa. Tento postup, neskôr pomenovaný „vakcinácia“ čiže očkovanie, vyplývajúce zo slova „vacca“ (po latinsky krava), potvrdil možnosť vytvorenia umelej imunity. Metóda sa postupne rozšírila po celej Európe a dostala sa aj do Spojených štátov amerických (USA). Vedecký základ pre masové využitie očkovania položil v druhej polovici 19. storočia francúzsky mikrobiológ Louis Pasteur (1822 - 1895). Pri obsiahlejšom výskume kvasenia dospel okrem iného aj k záveru, že choroby všetkých živých organizmov spôsobujú mikróby a baktérie. Dokázal, že imunitu voči nim možno získať zaočkovaním postihnutého oslabeným pôvodcom choroby. V roku 1881 na gazdovstve južne od Paríža uskutočnil slávny pokus so sneťou slezinnou. Všetky ovce, ktoré zaočkoval oslabeným vírusom sneti slezinnej, prežili. Po tomto úspešnom experimente v roku 1884 začal pracovať na vakcíne proti besnote. V júli 1885 k nemu priviedli chlapca, ktorého pohrýzol besný pes. Pasteur mu aplikoval vakcínu a chlapec neochorel. Odvtedy sa začala história vývoja vakcín proti rôznym najnebezpečnejším infekčným chorobám. Od úspešného Jennerovho očkovania sa vakcinácia stala dôležitým nástrojom v boji proti mnohým život ohrozujúcim infekčným ochoreniam. Zdokonaľovanie očkovacích látok, objavy nových, postavilo očkovanie na popredné miesto v prevencii. Vytvorili sa úspešne vakcíny proti cholere, brušnému týfusu, záškrtu, tetanu či žltačke. Svet sa vďaka očkovaniu zbavil čiernych kiahní, sneti slezinnej a ďalších nebezpečných infekcií. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 1979 vyhlásila, že sa podarilo vyhubiť variolu (kiahne) vo svete. Veľké množstvo detí sa zachránilo aj vďaka vytvoreniu vakcíny proti detskej obrne a masové povinné očkovanie chráni civilizovaný svet pred množstvom ďalších nebezpečných infekčných ochorení. Zdroj: TASR 29. 09. 2024
Pri extrémnych prívalových dažďoch už nie je možné rátať s tým, že vodozádržné opatrenia zadržia celý objem povodne. Je to fyzikálne nemožné. Dokážu však zmenšiť kulmináciu a rozsah povodne, a tým aj rozsah škôd. Zdroj: TASR

VÝSTRAHY

Momentálne nie sú vydané žiadne výstrahy.

NOVINKY NA METEO.SK

Letenky

Pelikan